Nemecký výrobca cukroviniek Stollwerck expanduje na východ a zakladá pobočku v Bratislave. Počiatočný kapitál je 300 000 mariek a továreň nesie meno „Cisárskokráľovská rakúsko-uhorská dvorná továreň na čokoládu bratov Stollwerckovcov“.
Mliečne karamelky, tzv. „štolverky“, sa predávajú v automatoch na všetkých zástavkách rakúsko-uhorských železníc. Na konci 19. storočia sa v bratislavskej továrni okrem mliečnych karameliek vyrába tiež marcipán a pepermintové cukrovinky.
Vo výrobnom procese dominuje manuálna práca. Priemerný denný výkon pracovníčky v baliarni je 25 kg zabalených mliečnych karameliek. Výroba sa postupne rozširuje na čokoládu a dezerty.
V období 1. republiky sa vyrábajú bonboniéry s vlasteneckými menami ako „Kriváň“ alebo „Detvan“, ale najpredávanejším artiklom v tomto segmente je bonboniéra „Tú mám rád“. Kilogram tohto dezertu stojí veľkoobchodníkov 62,50 korún, konečná cena pre spotrebiteľa sa vyšplhala na 85 korún.
Vplyvom nepriaznivých hospodárskych pomerov je prevádzka redukovaná. V roku 1937 ale firma opäť hospodári so ziskom. Celoročná výroba v predvojnových rokoch predstavuje 2 300 ton výrobkov pri zamestnanosti 700 až 800 pracovníkov.
Vyrábaný sortiment je stále pestrejší a ľudia sa tešia z nových sladkých radostí − čokolády, kakaa, marcipánu, oplátok, kandizovaného ovocia a ďalších cukroviniek.
Počas 2. svetovej vojny sa závod orientuje na výrobu ovocných džemov, marmelád a umelého medu. Je vybudovaná aj moderná konzerváreň, ktorá spracováva 500 vagónov ovocia ročne. Výroba čokoládových cukroviniek je obmedzená.
V decembri 1944 je továreň zničená náletmi a v apríli 1945 sa závod stáva vojnovou korisťou Červenej armády. Jej trojmesačný pobyt, spolu s prechodom fronty, znamená pre závod väčšie škody ako vojnové bombardovanie. Našťastie už v júli 1945 odovzdáva Červená armáda továreň štátu.
Na základe Benešových dekrétov je celý závod skonfiškovaný. V rámci centralizácie hospodárstva sú doň presunuté stroje z ďalších skonfiškovaných podnikov, najmä z českého pohraničia. Ako prvá je obnovená prevádzka konzervárne.
Bratislavský závod sa stáva súčasťou podniku „Slovenské závody na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky“. Konzerváreň je presunutá do Rimavskej Soboty a závod ostáva výlučne cukrovinkovým.
Bratislavský závod je premenovaný na FIGARO n. p. a je zlúčený so závodmi FIGARO v Trnave a Piešťanoch. V roku 1963 sa FIGARO stáva súčasťou kolosu Československé čokoládovne, ktorý združuje všetky československé cukrovinkárske továrne.
Figaro spracováva kakaové bôby, vyrába polotovary, čokoládové, cukrárske a tukové polevy. K produktom patria ako čokoládové, tak aj nečokoládové cukrovinky, prestávajú sa vyrábať náročné kolekcie, duté figúrky, žuvačky a oplátky.
Obaly produktov vynikajú svojou pestrosťou. Objavujú sa motívy hradov, rozprávok, kreslené postavičky, autá, ale aj nezabudnuteľné bábiky Lena, Dana a Jana, ktoré sa dajú z obalov vystrihnúť a prezliekať do papierových oblečkov.
Ročná produkcia prekračuje 18 000 ton výrobkov. Figaro Bratislava má 36 % podiel na celoštátnej výrobe kakaa a 20 % podiel v tabuľkových čokoládach. V porovnaní s ročnou predvojnovou výrobou ide o takmer osemnásobný rast.
Je založená akciová spoločnosť Figaro, kde 67 % akcií získava Jacobs Suchard, ktorý sa v roku 1993 spojuje s Kraft General Foods Europe.
Medzi produktmi Figara nájdeme čokoládové tabuľky, pralinky aj tyčinky, pričom nové dizajnové obaly uchovávajú čokoládu dlhšie čerstvú. Rozšírené portfólio je 2x ročne doplňované limitovanými edíciami.